My New Personal Trainer

After my last experience with running - remember I got "exercise induced anaphylactic shock" - I haven't done any real running at all. (I still chuckle about that one - I mean how stupid it sounds to get allergy from EXERCISING?!?! If I were a liiiiitle bit more lazy I would seize it as a best excuse not to exercise ever! I mean - I have a real legit paper from the doctors. Alas I am not that lazy. Sad face.) But March - accountants' everywhere nightmare is coming and I have to do SOMETHING else besides work otherwise I would go crazy. And our puppy, or as I like to call him a little calf - 'cause that puppy ain't small at aaal -(read in real American southerner accent - I've been watching Hart of Dixie A LOT lately, sorry) is getting through puberty and needs an outlet. So I seized him as a best excuse to exercise again and made Denny my new personal trainer. And boy oh boy, is he excited when he sees me coming. We run every other day and usually end up at the local Romanesque church from 11th century colloquially called Kostolík (Little Church). And the scenery is breathtaking (well, as is running). And all of a sudden I have no problem to run uphill (and I swear one day I will lose my teeth trying to follow Denny when he runs downhill, but even dentist have to earn their living somehow ;)). And I think that apart from best running legs I will acquire amazing biceps (here comes the part about being a little calf - the boy has a strength - but looks like I am still stronger AND more stubborn - and getting stronger with every run!)

SK: Po mojom poslednom zážitku s behaním - ako som dostala "cvičením spôsobený anafylaktický šok" - som v podstate vôbec nebehávala. (Keď si na to spomeniem vždy sa musím dobre zasmiať - vážne, dostať alergiu z cvičenia? Keby som bola len o trooooošku viacej lenivá, tak by som sa toho chytila ako najlepšej výhovorky prečo viac necvičiť! Ešte aj papier od doktora mám na to. Bohužiaľ AŽ taká lenivá nie som :( (I keď v posledné dni mám pocit, že na úrovni mojej lenivosti poriadne pracujem!). Keďže prišiel marec, t.j. nočná mora všetkých účtovníčok, rozhodla som, že okrem práce musím navyše robiť niečo iné, ináč sa zbláznim. A naše šteniatko, alebo ako ho ja rada volám - malé teliatko - si prechádza pubertou a vážne sa potrebuje nejako zbaviť zvyšnej energie. Tak som sa rozhodla, že ho použijem ako najlepšiu výhovorku, prečo znovu začať cvičiť a urobila som z Dennyho svojho osobného trénera. A to vôbec nepreháňam, keď poviem ako neuveriteľne sa na naše behávanie teší. Behávame takmer každý druhý deň a väčšinou skončíme pri Kostolíku. Ten výhľad mi vždy zoberie dych (tak trochu ako to behanie). Vybehnúť hore ku Kostolíku zrazu nie je problém (malé teliatko ťahá dobre aj do kopca ;) a prisahám, že jedného dňa si tak vyrazím zuby, keď sa snažím stíhať za Dennym ako beží dole kopcom, ale zase aj zubári musia z niečoho žiť ;) A okrem najkrajsích nôh z behu budem mať fantastické bicepsy (tu je ten dôvod, prečo ho volám malé teliatko - chlapec má riadnu silu - ale zatiaľ to vyzerá tak že som silnejšia A tvrdohlavejšia).